Bratislava
18. septembra (TASR) - Prostredníctvom jeho textov sa už desaťročia
dostávajú k poslucháčom odkazy piesňových hitov a slovenských
interpretov. Spolupracoval s Pavlom Hammelom, Mariánom Vargom, Jankom
Lehotským, Miroslavom Žbirkom, Marikou Gombitovou, Robom Grigorovom a
ďalšími. Básnik, textár, scenárista a dramaturg Kamil Peteraj bude mať
vo štvrtok 18. septembra 80 rokov.
Mnohé z albumov, ktoré nesú jeho textársky rukopis (Zvoňte, zvonky,
Konvergencie, Zelená pošta, Šľahačková princezná, Cyrano z predmestia,
Doktor sen, Slnečný kalendár, či Ateliér duše) patria do zlatého fondu
modernej slovenskej hudby. Napísal tiež vyše 20 básnických zbierok a
viaceré knihy pre deti.
Kamil Peteraj sa narodil v roku 1945 v Bratislave. V rodnom meste v roku
1964 absolvoval odbor hry na husle na Konzervatóriu a potom vyštudoval
dramaturgiu na Divadelnej fakulte Vysokej školy múzických umení. V
rokoch 1970-1979 pracoval ako dramaturg spevohry v Divadle Nová scéna,
od roku 1980 pôsobí ako spisovateľ v slobodnom povolaní.
Svoju prvú báseň uverejnil v časopise Slovenské pohľady v roku 1964. Rok
nato vydal debutovú básnickú zbierku Sad zimných vtákov, v roku 1966
zbierku Čas violy, v roku 1968 to bola kniha Kráľovná noci. Dnes má na
svojom konte viac ako dve desiatky zbierok poézie, ktoré mu priniesli
niekoľko literárnych ocenení a boli preložené do viacerých jazykov. K
najnovšie vydaným dielam patria publikácie Milujte sa s láskou (2014), S
tebou a bez teba (2015), Texty v obrazoch/Obrazy v textoch (2017) a
zbierka básní, textov, sentencií a bonmotov Stále ťa mať (2019).
Texty piesní začal Peteraj písať v roku 1968 na podnet Mariána Vargu,
ktorý bol v tom čase členom skupiny Prúdy. Prvé dva texty napísal na
album Zvoňte, zvonky (1969). Boli to skladby Jesenné litánie a Dám ti
lampu. Spolu so spisovateľom Jánom Štrasserom napísal texty pre prvý
pôvodný slovenský rockový muzikál Cyrano z predmestia, ktorý mal
premiéru v októbri 1977. Muzikál vznikol podľa libreta Alty Vášovej,
hudbu zložili Varga s Pavlom Hammelom. Najznámejšia z neho je Pieseň pre
Roxanu, známa ako „Ja nemám lásku v malíčku“, ktorú má Hammel dodnes vo
svojom koncertnom repertoári. Peteraj o rok neskôr napísal texty do
filmového muzikálu Smoliari.
Jeho doménou však zostalo písanie textov pre interpretov populárnej
hudby. Patria medzi nich najmä Hammel (Medulienka, Hermína, Sánkovačka,
Koče plné ruží, Stretnutie s tichom, Staré kone a nahé jazdkyne),
spoločné projekty Hammela a Vargu (Z ďatelín, Na druhom programe sna,
Ľalia poľná, Papageno z Novej vsi, Labutie piesne), Collegium musicum
(Piesočný dom, Piesne z kolovrátku, Chorál, Sadza do obálky, Pomôž mi),
Modus (Úsmev, Dievčatá, Pozhasínané, Ty, ja a môj brat, Kapely starnú),
Miroslav Žbirka (V slepých uličkách, Balada o poľných vtákoch, Ako
obrázok, Biely kvet, Atlantída), Marika Gombitová (Máš v rukáve máj,
Vyznanie, Koloseum, V období dažďa, Paradiso), Janko Lehotský (Na starom
piane, Krátky film jedného leta, Mená starých lások) a Robo Grigorov
(Majakovskému, Valčík pre Európu, Bol raz jeden žiak, Modlitba lásky,
Ona je Madona).
Peterajove texty využili aj ďalší umelci - Laco Lučenič, Richard Müller,
Kristína, Elán, Marcela Laiferová, Eva Kostolányiová, či Jana
Kocianová.
Kamil Peteraj je považovaný spolu s Borisom Filanom za zakladateľa
modernej slovenskej textovej tvorby. Na svojom konte má 18 Cien SOZA ako
najhranejší autor. Ako jedna z najväčších osobností slovenskej hudobnej
a kultúrnej scény získal za svoju tvorbu celý rad ocenení, medzi nimi
sa vyníma Krištáľové krídlo v kategórii hudba (2003), či päť zlatých,
päť strieborných a tri bronzové Bratislavské lýry za textovú tvorbu. Má
tiež literárnu Cenu Pen klubu z roku 1965.